NAPALM DEATH sú pre grindcore to, čo SLAYER pre thrash metal. Obe skupiny stáli pri zrode nového štýlu a aj po rokoch znejú ako lídri, nie ako nasledovníci. Dokážu aj po rokoch vydávať albumy, kde síce hrajú dookola svoje trademarkové riffy, no ponúkajú svieže nápady.

Aktuálna nahrávka je, podobne ako tá minulá, syntézou toho najlepšieho, čo sa NAPALM DEATH za tie desaťročia na scéne naučili. Nechýbajú oldschoolom napáchnuté rýchle grindcorové výplachy po vzore prvých dvoch nahrávok („Nom De Guerre“), deathmetalový asfalt, ktorým sa skupina obohatila začiatkom deväťdesiatych rokov („A Gag Reflex“), priam groovemetalové húpačky zo zbytku deviatej dekády („The Wolf I Feed“) a ani sofistikovaný grinding po vzore albumov, akým je „Order of The Leech“ z roku 2002 („Analysis Paralysis“).

Drobnosti

„Utilitarian“ je v prvom rade o nespútanej energii a radosti z hrania. NAPALM DEATH, čítaj [ney-pohm deth], vedia presne, čo robia. Pomalými, no o to istejšími krokmi prichádzajú raz za pár rokov s nahrávkou, ktorá príjemne prekvapí hlavne drobnosťami.

V prípade ostatnej dosky je to napríklad saxofón avantgardného hudobníka Johna Zorna, ktorý je v prvom rade moderným jazzmanom a koncom osemdesiatych rokov našiel záľubu v hardcorových kapelách a šialenostiach ako MR. BUNGLE, ktorých debutový album v roku 1991 produkoval. Jeho divoké sólo v „Everyday Pox“ je prvým výrazným momentom nahrávky a ak by sa s ním NAPALM DEATH neskôr rozhodli spolupracovať vo väčšej miere, výsledok by určite stál za to.

Nezabudlo sa ani na vokálne melódie, ktorými NAPALM DEATH svoj prejav obohatili v polovici minulého desaťročia. Výraznejšie sa prejavili už na tri roky starej nahrávke „Time Waits For No Slave“ a inak tomu nie je ani na „Utilitarian“.

Napalmovo čistý spev

Máme tu klasické kontrasty medzi Barneyho revaním a Mitchovými škrekmi, no na koncertoch večne mierne dopredu prehnutý frontman sa už celkom otvorene púšťa aj do niečoho, čo sa dá nazvať melodický spev.

Vo výbornej hitovke „The Wolf I Feed“ znie ako Burton C. Bell z FEAR FACTORY a v „Fall On Their Swords“ alebo „Leper Colony“ pripomenie blackmetalového kazateľa na štýl Attilu Csihara z MAYHEM. Okrem hardcorových zásekov po vokálnej stránke príjemne prekvapí aj bonusovka „Everything In Mono“.

Prefackať pokrytcov

Texty sa už tradične venujú stále aktuálnym témam, ako sú biele goliere, pokrytectvo, finančná kríza, kapitalizmus alebo nečinnosť spoločnosti pri sociálnych problémoch.

„Indecision/I’ll conteplate, while logic vacates/the dour, aimless walls“ (nerozhodnosť/budem rozjímať, kým logika mizne/tvrdohlavé, bezcieľne steny) spieva sa v „Think Tank Trials“. Niektorí ľudia si naozaj zaslúžia pár faciek.

„Perhaps it’s time to flip our world upside down”

Najlepšie skladby: „Everyday Pox“, „The Wolf I Feed“, „Leper Colony“, „Analysis Paralysis“